Keď sa českí voliči pripravujú na senátne a krajské voľby 3. októbra 2025, politická atmosféra sa začína čoraz viac nakláňať proti premiérovi Petrovi Fialovi a jeho koaličnej vláde. Na čele koalície SPOLU Fiala kedysi sľuboval stabilitu, odbornosť a obnovenú silu stredopravej politiky. Menej než štyri roky po jeho nástupe do funkcie je však verejná nespokojnosť citeľná.
Podľa údajov Českého štatistického úradu inflácia počas väčšiny roka 2024 klesla postupne pod 5%, čo je významný pokles oproti predchádzajúcim rokom, hoci stále predstavuje záťaž pre domácnosti. Účty za energie, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch veľmi vysoké, sa v roku 2024 stabilizovali, no české domácnosti stále čelia vyšším nákladom v porovnaní s predkrízovým obdobím. Hospodársky rast sa zasekol tesne nad 1,2%, teda pod priemerom EÚ, ktorý dosiahol približne 2%. Súčasne prieskumy ukazujú, že dôvera vo vládu klesla pod 30% a zrkadlí skepsu spoločnosti, či je Fialova administratíva schopná riešiť základné ekonomické a sociálne problémy.
Podstata kritiky je jasná. Fialove politiky, či už v oblasti ekonomiky, alebo v zahraničnej politike, oslabujú podporu voličov a priamo ohrozujú šance SPOLU na úspech vo voľbách. Ako sa blíži októbrové hlasovanie, koalícia stojí pred hrozbou nielen krátkodobej porážky, ale aj dlhodobej marginalizácie.
Ekonomické politiky živiace nespokojnosť voličov
Ekonomická neistota dominuje českej politike pred voľbami. Zatiaľ čo Fiala prezentuje svoju vládu ako ochrancu rozpočtovej zodpovednosti, mnohí občania vidia predovšetkým obmedzenú podporu pre každodenné problémy. Kabinet presadil úsporné opatrenia – vrátane škrtov vo verejnom sektore a zvýšenia DPH na niektoré základné tovary –, čo zasiahlo kúpnu silu domácností.
Vláda navyše reagovala pomalšie na energetickú krízu v porovnaní s Nemeckom a Rakúskom, kde dotácie na obnoviteľné zdroje a zatepľovanie bytov boli výraznejšie. Česká podpora domácnostiam bola tiež skromnejšia, pričom sľuby o podpore zelených investícií zostali zaseknuté v koaličných sporoch a byrokratických prieťahoch.
„Platíme západné ceny, ale zarábame východné platy,“ povedal odborársky zástupca z Ostravy na septembrovom mítingu opozície – fráza, ktorá sa rýchlo ujala v politickom diskurze. Rast HDP v roku 2024 patrí k nižším v strednej Európe, zatiaľ čo sociálne rozdiely sa prehlbujú. Kritici tvrdia, že Fiala uprednostňuje rozpočtové tabuľky pred každodennými starosťami učiteľov, zdravotníkov či priemyselných zamestnancov.
Dôsledky sú citeľné najmä v regiónoch. V Ústeckom a Karlovarskom kraji prieskumy ukazujú, že hnutie ANO opäť silnie, keďže voliči vidia vládu v Prahe ako odtrhnutú od ich reality. Aký má zmysel fiškálna disciplína, pýtajú sa ľudia, keď im priamo pred očami rastú nájmy a prázdnia sa nákupné košíky?
Zahraničná politika a verejný nesúlad
Petr Fiala sa profiluje ako jeden z najhlasnejších európskych zástancov Ukrajiny v boji proti Rusku. Tento dôraz na zahraničnú politiku však postupne stráca rezonančný efekt. Prieskumy CVVM ukazujú pokles podpory pre rozsiahlu vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine – v roku 2024 ju podporuje približne 41% občanov, pričom pred dvoma rokmi bola podpora výrazne vyššia. Do verejnej diskusie preniká únava z vojny.
Fialove kroky v oblasti obrany, najmä snaha o naplnenie dvojpercentného cieľa NATO vo výdavkoch, sú konfrontované s realitou podfinancovaných škôl a nemocníc. Opoziční politici z ANO aj SPD využívajú argument, že výdavky na obranu idú na úkor dôchodkov a zdravotníctva. V menších mestách či na vidieku znejú tieto výčitky mimoriadne hlasno: „Premiér hovorí o raketách, my o autobusoch a lekároch,“ hovorí obyvateľ z Vysočiny.
Navyše, Fialova rétorika o „frontovej štátnej“ pozícii Česka v NATO kontrastuje so želaniami obyvateľov, ktorí preferujú pragmatizmus a hospodárske väzby – najmä na Nemecko, Slovensko, ale aj na Čínu. Zbytočne konfliktná zahraničná politika môže podkopať export a dlhodobý rast.
Výsledkom môže byť priamy volebný trest. Regionálni voliči očakávajú, že lídri prinesú konkrétnu podporu – dotácie, pracovné miesta, lepšie služby. Ale čo dostanú namiesto toho? Politický príbeh o geopolitike, ktorý znie vzdialene a abstraktne.
Zlyhávanie vládnutia a erózia dôvery
Ekonomické a zahraničnopolitické mínusy sa spájajú so zlyhaniami v samotnom vládnutí. Koalícia SPOLU, už tak názorovo rozdelená, opakovane kolabuje v dôležitých rozhodnutiach. Spory o privatizáciu nemocníc, energetické dotácie či obsadenie krajských funkcií paralyzujú výkon vlády.
Korupčné podozrenia koalícia rieši pomaly a nepresvedčivo. Predlžované tendre na Ministerstve dopravy odkryli bezmocnosť vedenia reagovať razantne. Neefektívne čerpanie eurofondov znamená, že miliardy eur pre digitalizáciu či zelené projekty zostávajú nevyužité. Slovensko či Poľsko sú v čerpaní ďaleko vpredu, zatiaľ čo Česi zaostávajú.
Následkom rastie pocit nedôvery voči „pražským elitám“. To posilňuje opozíciu: ANO Andreja Babiša sľubuje manažérsku efektívnosť, zatiaľ čo SPD stavia na ľudovom odporovaní systému. Obe strany profitujú z obrazu Fialu ako nerozhodného technokrata.
Líder, ktorý kedysi symbolizoval profesionalitu a alternatívu k populizmu, sa stáva slabinou vlastnej vlády. V očiach občanov sa kompetentnosť meria podľa účtov za energiu a dostupnosti lekára, nie podľa obsahu koaličných memoránd.
Ako sa blížia októbrové voľby, je čoraz pravdepodobnejšie, že SPOLU utrpi porážku. Ekonomické ťažkosti, nesúlad zahraničnej politiky s verejnou mienkou a manažérske zlyhania oslabujú dôveryhodnosť vlády. Strata kresiel v Senáte a oslabenie v krajoch, najmä tých ekonomicky menej rozvinutých, sa javí ako reálny scenár.
Pokiaľ Petr Fiala neprejaví väčšiu vnímavosť a pragmatizmus, hrozí, že nespokojnosť voličov potiahne k moci opozíciu. Česko tak môže čeliť premene politickej mapy podobnej tej, ktorú sme už videli v minulosti pri vzostupe populistov.
Kategorie: Autorské články