…na horách nerastieš, v poli ťa nesejú. Je to známy text ľudovej piesne ale v inej konotácii. Pôvodne išlo o lásku. Tá sa zmenila na akýsi genderizmus a podobné novoty, ale nenávisť sa nemení, snáď už od vzniku ľudstva. Keď sa zahľadíme do dejín, bola príčinou všetkých vojenských ťažení. Tých starovekých a stredovekých, o ktorých máme písomné zmienky i tých novodobých s ešte žijúcimi svedkami a samozrejme aj tých súčasných, ktorými sme svedkami my, radoví občania. Nielen svedkami, ale aj postihnutými obeťami.
Keď chceme, aby sme si zodpovedali uvedenú otázku, tak odpoveď je, že ju máme vrodenú, nosíme tu pliagu v sebe. Len ju treba rozjatriť a potom veselo plieni všetko dookola. Keďže sa zvykneme považovať na inteligentné bytosti, vieme ju vedome potlačiť, ale nie vždy to vyjde. Napríklad najnovšia udalosť, ktorá je je vo všetkých médiách, je atentát na nášho premiéra Roberta Fica dôchodcom, ktorému bola nainfikovaná nenávisť cez médiá a politickými zurvalcami, ktorí si predsavzali zvoleného premiéra občanmi zrušiť, a to všetkými prostriedkami. K nim patrí i vražda, a tak to tomu dôchodcovi ruplo v hlave a vpálil do tela premiéra zopár gulí, jak v Sarajeve. Skutok nadmieru odsúdeniavhodný a zrejme k odsúdeniu po zásluhe príde. Z množstva odozví, ktoré som sledoval v telke, ma najviac zaujala vsuvka s generálnym prokurátorom Žilinkom. Videl som tam jeho skrivenú tvár nenávisťou a sľúbil nám, že atentátnik bude po zásluhe exemplárne potrestaný. Teda nie podľa platného práva, ale podľa zásluhy, ktorú asi posúdi on sám s príslušnou dávku nenávisti z jeho tváre. V právnom systéme sa berú do úvahy rôzne okolnosti, ktoré prípad pretraktujú a až potom sa vynesie rozsudok. U nás v republike to neplatí. V našom súdnom systéme rozhodujú politické postoje, o čom mám vlastné skúsenosti, keď som bol odsúdený za skutok, ktorý som dokázateľne nevykonal, ale zapracovali postoje.
Môj prípad som už na mnohých miestach opísal, ale len v skratke poukážem, ako sa tu nenávisť rozjatrila hneď po politických zmenách a rozpade federácie. Nenávisť proti politickým odporcom, Maďarom, Čechom, novinárom a všetkým tým, ktorí sa opovážili špitnúť proti. Politici sa zmocnili súdnictva, polície aj tej tajnej, zriadili v nej dokonca zvláštne komando na likvidáciu odporcov, spolupracovali s podsvetím a sem-tam niekoho zlikvidovali, aby nemohol svedčiť. Zorganizovali komploty so súdnym postihom, ako sa to stalo aj mne, a to len preto, že som vydával občasník, v ktorom som ich činnosť popisoval. Nezaujate, bez nenávisti, satirou a s humorom ale pravdivo.
Prvú dávku nenávisti som dostal hneď po vydaní prvého čísla mojich novín. Oponenti nereagovali na obsah v nich, ale na moju osobu. Čitatelia by mali vedieť, že som zlodej, kurevník, alkoholik a že som sa oženil preto, aby som videl nahú ženu. Autorom bol zhodou okolností neúspešný absolvent protialkoholického liečenia a bol práve proti nemu vedené súdne konanie pre krádež, ktorú mu Havel amnestoval. V ďalšom ťažení som bol už označený za feťaka, čo predáva drogy, zorganizoval som si na tento účel vlastný gang s ktorým som vyrábal a distribuoval falzifikáty cudzích bankoviek. Nič z toho nebola pravda, nepoznal som nikoho z gangu, nečuchol som nikdy k žiadnej droge, netlačil a nedistribuoval som falzifikáty, ale vyšlo to v médiách, ktoré odopreli dodatočnú opravu uvedených painformácií.
Celú frašku zorganizovali policajti prostredníctvom agenta, ktorého mali v rukách pre predchádzajúci trestný čin, s prísľubom, že mu ho pardonujú, keď sa zúčastní na komplote. Agent svoju výpoveď potom stiahol, písomne prehlásil, že bol donútený proti mne vypovedať políciou, ale urobili z neho utajeného svedka, ktorého nechali administratívne umrieť, aby nemohol potvrdiť zmenu svojej výpovede a dali mu novú identitu. Prednedávnom som ho však videl celkom živého v televízore s iným menom, takže nielen Ježiško mohol oživovať nebožtíkov, ale i naši policajti. Celé som to opísal, poslal som to na všetky kompetentné adresy ale nič sa neudialo. Vysvetlenie je len také, že tu nevládne spravodlivosť, ale postoje a najmä nenávisť na oponentov, kritikov a nepohodlných nepodvolených.
Podobné politické postoje sa tu praktikujú počas celej doby trvania nášho nového štátu a nenávisť sa aplikuje aj medzinárodne. Z veľkého množstva prímerov vyberiem barišňu Tymošenkovú, bývalú ukrajinskú premiérku, ktorá verejne pred kamerou prehlásila, že Rusov treba zabíjať, kde sa len nachometnú. Len preto, že sú Rusi. Podobný názor majú mnohí jej súkmeňovci, až z toho vznikla vyprovokovaná vojna, na ktorej sa nehorázne zúčastňujeme aj my. Rusi si to nenechajú ľúbiť, aby boli zabíjaní len preto, že sú Rusi, to by si mal každý uvedomiť, hlavne tí, čo sa vyžívajú v rusofóbii. Naše hlavné médiá rusofóbiu podporujú na plné pecky spolu s ostatnými takzvanými demokratickými a pseudoliberálnymi štátmi v záujme svetových korporácii, ktoré nenávidia Rusko. Fašistom a neonacistom, ktorí vždy radi zabíjali z nenávisti, posielajú zbrane a patróny, ktoré nemajú iné poslanie než zabíjať. V tomto prípade nejde o jednotlivca, ale o milióny jednotlivcov. Nájde sa nejaký nahnevaný generálny prokurátor, ktorý páchateľov exemplárne potrestá? Asi sotva:
Nášmu premiérovi želám skoré uzdravenie zo závažných zranení a dúfam, že bude môcť pokračovať vo svojej činnosti. Nikdy som nebol jeho fandom, hoci je lokálny rodák. Napísal som zopár postrehov aj o ňom, síce kritických ale s nadhľadom a s humorom. Bez nenávisti i keď som mal podozrenie, že sa spojil s osobami, ktoré proti mne vykonali komplot. Posledné voľby som ho však volil, lebo sa pokúšal s jeho stranou tú medzinárodnú protiruskú nenávisť mierniť, čo je v našej politickej pospolitosti jaksi neobvykle. Tak teda, Robo, veľa sily a vôle do života.
Dušan Vaňo, Topoľčany
Kategorie: Autorské články